Masáž ako najstarší liečebný prostriedok

21.01.2019

Hoci to pre niekoho môže byť prekvapením, masáž ani náhodou nie je nejakým moderným výmyslom. Blahodarné pôsobenie ľudského dotyku poznali a využívali už naši dávni predkovia. Najstaršie pramene, v ktorých sa môžeme s masážou stretnúť, nás zavedú do Číny, približne do roku 3 700 p. n. l. Neskôr, v 6. - 5. st., bola v Číne filozofom Konfuciom dokonca vypracovaná metodika masáže.

     Z druhej polovice 3. tisícročia p. n. l. pochádza váza s vyobrazením masáže, ktorá sa našla na území bývalej Mezopotámie. Ďalšie zmienky sa vyskytujú tiež v Egypte a v indických védach (cca 1 600 - 1 700 p. n. l.)
     Čo sa týka Európy, tu sa stala masáž mimoriadne obľúbeným prostriedkom najmä v antickom Grécku a Ríme. Vo svojich spisoch sa ňou zaoberali mnohí známi lekári, ako napríklad Hippokrates, Asklépios či Galenus, ktorí sa skúmali vplyv masáže na ľudský organizmus. V Grécku masáž bola dôležitým prvkom v príprave nielen športovcov, ale aj vojakov; tu možno vypozorovať začiatky športovej masáže. Z Grécka sa masáže rýchlo rozšírili aj do Rímskej ríše. Služby masérov boli hojne využívané v slávnych rímskych kúpeľoch, takisto aj na cisárskom dvore. V roku 117 n. l. bola dokonca zavedená povinná masáž pre rímskych vojakov.
     Neskôr, v stredoveku, sa masáže z Európy vplyvom kresťanstva takmer vytratili; zostali zachované najmä v tureckých kúpeľoch a v arabskom svete.
     K opätovnému záujmu o medicínu a o ľudské telo prišlo v nadväznosti na antiku až v 16. storočí a masáž sa znova začala považovať za liečebný prostriedok. Neskôr, koncom 18. st., začali vo Francúzsku, v Nemecku a vo Švédsku vznikať prvé školy, kde sa masírovanie vyučovalo.
     Za tvorcu dnešnej klasickej (alebo švédskej, podľa pôvodu autora) masáže sa považuje Peer Henrik Ling (1776 - 1839), teológ a literát, ktorého k záujmu o masírovanie priviedol nepriaznivý zdravotný stav.
(Zdroj: S. Flandera: Klasické masáže)
     U nás si masáže získavajú väčšiu obľubu až v posledných desaťročiach, kedy ľudia začínajú zisťovať, aké je dôležité a príjemné starať sa o seba. Masérov dnes nachádzame nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v hoteloch či ako samostatných poskytovateľov tejto výnimočnej služby. Okrem klasickej masáže sú v ich ponuke aj mnohé ďalšie druhy a často sa masážny štýl jednotlivca stáva kombináciou viacerých techník.

"Ďalší individuálny vývoj maséra smerujúci až k prípadnému majstrovstvu je založený na jeho osobnom tvorivom prístupe. Do práce vkladá postupne stále viac svoje "ja", vytvára svoj "rukopis". (...) V mnohých prípadoch možno hovoriť potom o masáži nielen ako o pracovnom úkone, ale priam o menšom umeleckom diele. Masírovanie sa dostáva z polohy zamestnania do polohy povolania s najušľachtilejšími zámermi v starostlivosti o zdravie, o telo, pomáha zmierňovať či odstraňovať ťažkosti."

(J. Jánošdeák: Učebnica masáží)